Stručne: okraj musí byť aspoň polovicu V od stredu ohybu, plus rezerva, inak plech do matrice skĺzne namiesto toho, aby sa ohol. Otvor príliš blízko sa zovalní. Dva ohyby príliš blízko pri sebe neprejdú, lebo na razník nie je miesto. Všetky tri limity sa kontrolujú na náčrte, nie pri lise.
Prečo sa krátky okraj neohne
Ohýbanie vo vzduchu stojí na troch dotykových bodoch: dvoch ramenách V a nose razníka. Aby sa plech ohol, musí na oboch ramenách riadne ležať.
Ak okraj dielu skončí pred ramenom, na jednej strane nie je opora. Plech sa neohne: preklopí sa, skĺzne, zdeformuje sa mimo zamýšľaného ohybu. Pri krátkej sérii vzniknú diely, ktoré sú všetky iné. Pri kuse vznikne diel na prerobenie.
Pravidlo je jednoduché:
minimálny okraj ≈ V / 2 + t
Pri V 16 mm a plechu 2 mm rátajte približne 10 mm okraja. Menej znamená zmeniť V, teda zmeniť polomer, teda to povedať zákazníkovi.
Preto šírka V nie je dielenský detail: rozhoduje o tom, čo sa dá ohnúť. Naša tabuľka ohýbania dáva V pre každú hrúbku, a teda aj minimálny okraj, ktorý z toho vyplýva.
Otvory pri ohybe
Otvor umiestnený v zóne ohybu sa deformuje rovnako ako materiál okolo: naťahuje sa v smere ohybu a zovalnie sa. Závitový otvor sa stane nepoužiteľným, prechodový otvor vypadne z tolerancie.
Praktické pravidlo: okraj otvoru má byť aspoň 2,5 × t + Ri od stredu ohybu. Pri plechu 2 mm s polomerom 2 mm je to 7 mm.
Keď to geometria aj tak vynúti, sú dve cesty. Vŕtať po ohnutí, čo stojí ďalšiu operáciu. Alebo otvor odľahčiť drážkou, ktorá deformáciu pohltí, čo diel mení a musí sa schváliť.
Tak či tak je to rozhodnutie pri ponuke, nie vo výrobe.
Dva ohyby príliš blízko
Medzi dvoma rovnobežnými ohybmi musí byť miesto, aby razník prešiel bez toho, aby narazil na už hotový ohyb. Obmedzenie závisí od profilu razníka: labuť prejde tam, kde rovný razník zavadzia.
Rádovo, pri bežných nástrojoch: rátajte aspoň 3 × t + Ri medzi oboma ohybmi, a geometriu razníka overte hneď, ako diel vyzerá ako úzke U alebo tesné Z.
Pascou je skrinka. Štyri ohyby po 90°, ktoré tvoria krabicu: posledný ohyb sa tvorí v uzavretom priestore a na nástroj už miesto nie je. Veľa dielov nakreslených naplocho sa nedá ohnúť v poradí, ktoré si predstavujete. Niektoré sa nedajú ohnúť v žiadnom poradí.
Poradie ohybov, téma, ktorú nikto neotvára
Diel môže rešpektovať všetky minimálne vzdialenosti a aj tak sa nedá vyrobiť, jednoducho preto, že žiadna postupnosť neumožní posledný ohyb vytvoriť.
Kontrola je mechanická: pri každom ohybe musí už vytvorená časť prejsť popri nástroji bez nárazu do lisu, stola alebo zadných dorazov. Skúsená dielňa to urobí v hlave pri pohľade na náčrt. Softvér, ktorý to nerobí, vyrába ponuky na diely, ktoré nikdy nevzniknú.
Čo to znamená pre ponuku
Tieto tri limity sa na náčrte skontrolujú za dve minúty a po reze sa už nekontrolujú nikdy. Neohnuteľný diel objavený pri lise znamená stratený plech, pokazený termín a nepríjemný rozhovor so zákazníkom, ktorý nechápe, prečo jeho výkres „nefunguje“.
Dobrá prax sa zmestí do jednej vety: overte vyrobiteľnosť pred ocenením, nie pred výrobou. A keď diel neprejde, ponúknite zmenu súčasne s odmietnutím. Zákazník, ktorému poviete „nedá sa“, hľadá inú dielňu; zákazník, ktorému poviete „takto sa nedá, ale pôjde to, ak sa ten otvor posunie o 4 mm“, podpíše.
Uplatňovať ich bez premýšľania
Tieto pravidlá nie sú ťažké na pochopenie ani na uplatnenie. Sú ťažké na dôsledné uplatnenie, keď čaká pätnásť ponúk a zákazník v telefóne chce cenu hneď.
Práve tam si konfigurátor zaslúži svoje miesto. Koventor pozná vaše V, vaše razníky a vaše hrúbky. Diel s príliš krátkym okrajom, s otvorom v zóne ohybu alebo s posledným ohybom, ktorý neprejde, je odmietnutý pri zadávaní, s rozmerom na opravu. Zákazník si ho opraví sám a vy dostanete ponuku na diel, ktorý sa naozaj dá vyrobiť.
Na ručnú kontrolu sú tu naše dva bezplatné nástroje: výpočet rozvinutej dĺžky a tabuľka ohýbania.